Rovnaké legislatívne podmienky pre UAV vo všetkých členských krajinách EÚ (autor: Bohumír Coufal, Lucia Surmová)
Jednotný európsky trh – rovnaké legislatívne podmienky pre UAV vo všetkých členských krajinách EÚ
Technologický pokrok je nezastaviteľný. Bezpilotné letectvo nie je výnimka!
Prvé využitie bezpilotných lietajúcich prostriedkov (UAV – unmanned aircraft systems) sme mohli vidieť v oblastiach armády, kde sa využívali napríklad na špionáž a iné letecké operácie. Dnes už však majú drony v oblastiach civilného bezpilotného letectva široké využitie. S možnosťami, ktoré toto odvetvie ponúka od leteckého snímkovania cez inšpekcie a kontroly rôznych zariadení a stavieb, monitoring v poľnohospodárstve, záchranné akcie v ťažko dostupných miestach, až po prenos internetového pripojenia alebo doručovania tovaru pomocou využitia UAV, môžeme hovoriť o veľkom potenciáli, ktorý UAV sektor má. Avšak existuje veľa prekážok, ktoré zabraňujú plynulému napredovaniu a rozširovaniu povedomia o bezpilotnom letectve.
Súčasná slovenská legislatíva vytvára náročné prostredie pre používateľov dronov a z časti komplikuje využitie potenciálu odvetvia. Fyzickým osobám nie je umožnené zaznamenávanie fotografického materiálu z UAV, pričom v iných členských krajinách Európskej Únie je to povolene. Právnická osoba, ktorá chce vykonávať letecké práce za pomoci dronov musí splniť obrovské množstvo podmienok počnúc platnou pilotnou licenciou, povolením vykonávať letecké práce až po registráciu zariadenia na Dopravnom úrade. Ďalej musí podať žiadosť o povolenie štartu a leteckého snímkovania, ktorá musí byť schválená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky samostatne pred každým vzletom a obsahovať všetky detaily plánovaného snímkovania podľa legislatívy (miesto, čas, spôsob snímkovania, osoba zhotovujúca snímky, účel záznamu, atď.). Po vyhotovení záznamu je potrebné ho odovzdať rovnakej inštitúcií, ktorá vyhodnotí, či sa na zázname nenachádzajú utajované alebo inak verejnosti neprístupné atribúty (vojenské priestory, budovy, štátne sídla, atď.). Najskôr po takomto vyhodnotení záznamu ho môže právnický subjekt alebo fyzická osoba použiť na komerčné účely. Tento proces preto robí na Slovensku z dronov zariadenie ťažko využiteľné pre viaceré skupiny možných užívateľov, a to nielen pre firmy pracujúce s dronmi ale aj iné subjekty, ktoré potrebujú okamžitú reakciu, napríklad záchranné zložky operujúce pri životunebezpečných situáciách alebo novinári informujúci o nečakaných prírodných či spoločenských udalostiach.
Pri súčasnej možnosti rozširovať svoje služby do okolitých krajín Európskej únie vznikajú ďalšie nepríjemnosti z dôvodu nejednotnej európskej právnej úpravy. To znamená, že každý členský štát má inak ošetrenú legislatívu v oblasti lietania a práce s dronmi. Napríklad v susednom Česku je používanie dronov na hobby účely povolene. Bez registrácie môžete lietať s dronom do 0,91 kg, avšak ak má váš UAV viac ako spomínanú hmotnosť, musí byť zaregistrovaný. Iné pravidlá platia pre komerčné využitie. Tam je povinná registrácia každého zariadenia a vybavenie všetkých povolení na letovú prevádzku (evidencia lietadla a pilota, povolenie pre prevádzku leteckých prác, atď.). Bohužiaľ, ak ste registrovaný pilot na Slovensku, vaše licencie vám neplatia na území ČR. Rakúsko má legislatívu upravenú ešte prísnejšie. Funguje tam rozdelenie letových priestorov na štyri sektory (voľné priestranstvo, oblasť s úžitkovými budovami, ľahko zastavaná obývaná oblasť, obytná zóna – mesto), kde pre každý sektor platia iné legislatívne pravidlá. V Poľsku je legislatíva miernejšia, avšak stále sa vyskytujú isté medzery. Od užívateľa sa vyžaduje mať pilotnú licenciu (PPL, platná je aj slovenská) a poistené zariadenie. Zóny, v ktorých sa môže lietať sú tri (zakázané oblasti, zóny s povolením, voľné priestranstvo).
Ako príklad zlepšenia si môžeme zobrať USA alebo Čínu, kde platí takzvaný „jednotný trh.“ To znamená, že firma, ktorá spĺňa všetky atribúty na podnikanie v oblasti leteckých prác s dronmi môže operovať na celom území Spojených štátov amerických či vo všetkých provinciách v Číne. Naopak, ak chce Slovenská firma podnikať na území členských krajín Európskej Únie nemôže tak urobiť, pretože nespĺňa požiadavky danej krajiny. Tým pádom nemôžeme hovoriť o európskej konkurencieschopnosti v oblasti modernizácie priemyslu a hospodárstva ale skôr o prístupe, vytvárania bariér medzi zákonom na papieri a zákonom v praxi. V neposlednom rade tým môže vznikať množstvo ďalších „psychologických“ problémov, aké sú napríklad nedôvera laickej verejnosti v bezpilotné lietanie.
Aj vďaka neformálnemu stretnutiu ministrov hospodárstva členských krajín Európskej Únie, ktoré sa konalo v Bratislave v dňoch 17. a 18. júla 2016, sa problematika dostala do povedomia najvyšších orgánov. Zásluhou projektu Digital Compass, na ktorom participovala aj slovenská spoločnosť UAVONIC, bola táto problematika vysvetlená európskym ministrom zodpovedných za konkurencieschopnosť EÚ. Výsledkom vzájomnej diskusie ministrov a firiem bol prísľub „jednotného európskeho trhu“ a zjednodušenie pracovných podmienok v oblasti bezpilotného lietania. Podľa slov eurokomisárky Elżbiety Bieńkowskej a Ministra hospodárstva Slovenskej republiky Petra Žiga sa tým bude Európska Rada ministrov zodpovedných za konkurencieschopnosť zaoberať ešte tento rok počas Slovenského predsedníctva Rady Európskej Únie.